Mata Hari

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Nebudeme sa dívať, ako pomaly zomierame a tipovať, kto bude prvý...

Naposledy jej zamával na rozlúčku, ona len vyklonila svoju vráskavú tvár z okna vlaku a ako vždy mu povedala: "Dávej na sebe pozor!"

Vošla do kupé, ktoré konečne nebolo preplnené a sadla si. Jej pohľad sa uprel na muža oproti. Bol nádherný. Mladší, o dosť mladší od nej a tak veľmi sa podobal na jej obľúbeného herca! Srdce jej búšilo, zalievala ju horúčava. Ruky sa triasli. Stroskotané manželstvo, samota, to všetko ju tak mučilo. "Hele, když se ti chlap líbí, tak mu dej telefonní číslo a řekni, ať zavolá!", dala jej radu Míša, dlhoročná kamarátka. Ale keď ona sa tak hanbí...

Už sa blížila jej zastávka na začiatku Ostravy. Vytrhla z novín čistý kúsok, načmárala tužkou na obočie telefón aj s predvoľbou. Tužku schovala späť do kabelky,  vzala si cestovnú tašku z výletu u Míši a pobrala sa von. V poslednej chvíli hodila lístok s číslom mužovi na kolená...

Zavolal. Prvé rande bolo ako z filmu. Galantný, krásny muž. Aspoň v tých rokoch a po zlých skúsenostiach jej pripadal akoby jej ho zoslalo nebo. Z krátkych stretnutí sa stali spoločné víkendy. On žil na Slovensku v malom domčeku a veľkou záhradou. Každý piatok rovno z práce utekala na vlak a tam ju čakal. Smiali sa spolu, hrabkali v záhrade, varili, upratovali. Veľa rokov. Prišiel čas odísť z práce do dôchodku, uvolniť miesto mladším. Tak jej prišiel pomôcť zbaliť kufre, zamknúť byt a definitívne si ju odviedol na svoju perníkovú chalúpku. Preskákali spolu veľa dobrého, sem tam aj to horšie, ale vždy spolu. Ona chodila domov raz do mesiaca, pre dôchodok, skontrolovať svoj malý byt. Naše dva štáty boli rozídené, ale ich duše nie. Toto pevné partnerstvo nerozbili ani zákony.

Vek pribúdal, sily ubúdali. Prvému diagnostikovali rakovinu mužovi. Zrátal si to a odmietol chemoterapiu. Vedel, že na čas, keď bude objímať záchodovú misu, nemá síl. A aj jej objavili zhubný nádor, hoci na inom mieste. Rozhodli sa slobodne a bez nátlaku. Že sa nebudú pozerať na to, ako pomaly odchádzajú, na bolesť, zomieranie, smrť. Že sa navzájom uchovajú v pamäti tak, ako spolu žili, hospodárili, boli šťastní.

Naložil jej batožinu do vlaku, naposledy pohladil  biele vlasy  poctivo vyčesané do drdola a vyšiel na perón. Keď vyklonila hlavu z ušmudlaného okna medzinárodného rýchlika, zamával. Držal sa ako vedel, prehĺtal slzy, len aby mu nezačali stekať po tvári. Povedala mu, ako vždy keď odchádzala: "Dávej na sebe pozor!"

Pevné priateľstvá vám praje Mata Hari...


Príbehy ľudí | stály odkaz

Komentáre

  1. jojoj, život nám ponúka
    všelijaké situácie na to, aby sme sa museli rozhodnúť ako neubližovať ani sebe ani tým našim blízkym, a popri tom nám ublíži ako blesk z jasného neba niečo, čomu sa vyhnúť nedá, je to smutnokrásny príbeh...
    publikované: 05.03.2012 12:43 | autor: zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. mh,
    ostala som bez textu...taky smutny pribeh...
    publikované: 05.03.2012 13:15 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  3. joj, dievčatá
    tak nabudúce šupnem niečo veselšieho!
    publikované: 05.03.2012 13:46 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  4. MH
    moc smutné na pondelok...
    publikované: 05.03.2012 14:36 | autor: derekpark (e-mail, web, autorizovaný)
  5. eM Há
    príbeh tak plná lásky..citu..chápem dôvod utekať z panelového bytu..
    do ríše snov z perníka..kde šťastným kľúčom sa porozumenie zvnútra zamyká..
    no neviem-prečo tak smutne si to ukončila..nemohlas ružovejšie?..moja milá??
    šetri moje starecké srdce-skôr rozprávkovo ukonči nabudúce..
    toho smutného je viac než dosť..ja chcem šťastného konca byť hosť..
    jedným dychom som to čítala..
    len toľko bych teraz k tomu mala..
    /vidíš moje vlhké oko?/
    publikované: 05.03.2012 17:49 | autor: radosť (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Pekne si to
    napísala , ale život píše aj oveľa horšie príbehy, necifruje, neberie ohľad na nič, na nikoho . Správa sa kruto :( Tiež vám prajem pevné priateľstvá a držte sa :) jar už je tu pred dverami a MH nám určite napíše nejaký šteklivý príbeh, kde nie len kvety kvitnú :))
    publikované: 05.03.2012 19:18 | autor: iris (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. toť nedávno
    Včera som počúval diskusiu na túto tému a pani sa tam vyjadrila že u nás sa na rakovinu pozerá ako na chorobu ktorá zabíja, kým inde je to choroba, ktorá mení životosprávu. (ako cukrovka napríklad).
    Neviem ako by som sa zachoval na ich mieste...
    publikované: 06.03.2012 07:18 | autor: Iviak (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. Darek, Radostička
    ono niekedy nezaškodí si prečítať aj smutný príbeh, aby sme si uvedomili, ako nám je dobre...:-)
    publikované: 06.03.2012 09:37 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Iris
    nemboj, ešte chvíľu slniečko bude hriať, hormóny sa rozbujnia...:-)
    publikované: 06.03.2012 09:38 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  10. Ivo
    nikto v takej situácii nevie, čo je správne... ale keď chorá žena vytuší, že ten partner nie je práve tip, ktorý by sa o ňu vedel postarať (a takých je málo) tak sa radšej klidí z poľa....
    publikované: 06.03.2012 09:39 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  11. oznamujem
    že Ona včera navždy odišla.........
    publikované: 12.05.2012 10:32 | autor: matahari (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. tento príbeh
    som neviem ako prehliadla...a dnes prečítala...
    - krásny...ale nechápem koniec - chceli si zachovať pekné chvíle ?...- nemali silu byť spolu do konca ?...
    - koniec smutný...
    publikované: 14.05.2012 14:16 | autor: vyfack-naiv (e-mail, web, neautorizovaný)
  13. smutne
    ze byt spolu dokazali len v dobrom a nie aj v zlom...byt chory a sam je velmi zla kombinacia...rozist sa v takejto vaznej situacii , ked vacsina z nas potrebuje vedla seba niekoho, oporu, blizku dusu, je pre mna sklamanim...
    publikované: 14.05.2012 21:14 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. netuším, dámy,
    či náhodou tá plachá pani len nechcela, aby ju muž života musel opatrovať, lebo opatrovať zomierajúceho nie je vôbec romantické, umývať výkaly.... skôr to vidím tak, že chcela zostať v pamäti ako dáma a nie ako troska a ďalej, poznáš si partnera, s ktorým žiješ a verte mi, nie každý muž toto s láskou zvládne, viete si predstaviť, že ste na niekoho pomoc odkázané a dotyčný to nezvláda, je nervózny, robí to s nechuťou? Metvrdím, že je to tento prípad, ale takýchto je veľa......
    publikované: 16.05.2012 09:36 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014