Mata Hari

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Posledný let motýľa

Niekedy až do svojho skonu netušíme, kto vlastne sme.
 

Motýľ belásek sadol Márii na ruku. Opatrne ju zdvihla, aby sa na neho pozrela bližšie. Kýval na ňu okatými tykadlami a jeho papuľka sa otvárala. Nepočula, čo hovorí, len mala pocit, že mu rozumie. Zahodila konopnú cigaretu do trávy a vychutnávala si farby motýľa.

„Ty si krásny!“, vzdychla zasnene. Muž vedľa nej sa pohol. Udivene mlčal pri obraze nádhernej víly s motýľom na ruke. Vtláčal si tú scénu do pamäti. Vedel, že v noci nebude spať, kým to nenamaľuje.

Keď konečne nesmelo pozval Máriu na kávu, netušil, že bude až taký šťastný. Zapáčila sa mu myšlienka posedieť v lese pri potoku, ako navrhla táto éterická femme fatale. Je to pre nich lepšie, on má svoju Čarodejnicu a Mária svojho Majiteľa a aj keď si nebol istý, či z tohto posedenia bude niečo viac, jeho celé ja Zaklínača volalo po Márii. Nebol si ničím istý, len tým, že ona nemôže byť iba obyčajná ľudská bytosť.

„Pani Mária,“ zašepkal a v hlase mal tisícročnú túžbu. Belasý motýlik vzlietol a zakrúžil nad ním. Mária sa otočila k Zaklínačovi.

„Áno, pán Zaklínač?“

Jej otázka zostala nedokončená. Nebolo treba viac slov. Približovali sa k sebe pomaly, akoby sa báli, že jeden druhého vyplašia a ten druhý uletí ako ten belásek. Napätie vyburcovalo všetky zmysly sveta. Vôňa vzrušenia potlačila kvety na okolí. Búšenie dvoch sŕdc prehlušilo zurčanie potoka a oči mali len jeden pre druhého. Ich spojenie sa už nedalo zastaviť. Nenáhlili sa, krotili vášeň na najvyššiu mieru a vychutnávali si ospalosť letného odpoludnia. Motýle sa roztancovali okolo nich ako znamenie zhora. Všetko vôkol súhlasilo s ich spojením, len súkromné životy kričali o opaku.

Mária nikdy svojho Majiteľa nepodviedla, Zaklínača stretávala na úrade. Zaklínač si pripadal obyčajný, nevedel o tom, že je Zaklínačom motýľov. Niekedy až do svojho skonu netušíme, kto vlastne sme.

Chodievala do jeho kancelárie roky, vážila si jeho profesionalitu a tušila netušené. On si ju všimol hneď a stačilo, aby len prechádzala okolo, musel vyjsť von a len sa tíško díval. Ťažko uhádnuť, čo sa mu premietalo hlavou. Zaklínačom do myšlienok nevidí nikto. A v to letné odpoludnie zazívala počas rozhovoru.

„Prepáčte, ešte som nestihla kávu.“, ospravedlnila sa. A Zaklínač vedel, že buď teraz alebo už nikdy.

„Smiem vás na tú kávu pozvať?“, spýtal sa trošku nesmelo. Mária rovnako nesmelo prikývla. Zaklínač sa zdvihol z kancelárskeho kresla, dal ostatným vedieť, že odchádza a vyšiel za ňou. V aute navrhla posedenie v lese, nádherne voňala a volány na šatách poletovali v chladivom vzduchu klimatizácie. Zastavili na pumpe a Zaklínač priniesol na požičanom podnose dve kávy, fľašu vody a malé koláčiky. Vyviezli sa kúsok nad mestom, rozprávajúc sa o banalitách života. Kým Mária nevylovila z kabelky cigaretu s podivnou arómou. Nevadilo mu to. Vedel, že je iná a keď letel okolo belasý motýlik, želal si, aby jej povedal, ako ju miluje. Netušil, že je Zaklínač motýľov...

Odpojili svoje telá od seba a náhlivo dýchali. Akoby si chceli tú arómu lásky zapamätať naveky.

„Vieš čo je zvláštne?“, spýtala sa Mária Zaklínača a privinula sa k nemu.

„Neviem.“, zašepkal on.

„Že nepoznám nikoho, kto by motýle nenávidel alebo aspoň nemiloval.“

„To ma nenapadlo, to je pravda.“, prekvapený postrehom sa otočil na ňu.

„Ty si taký motýlik, Mária, nežný, éterický.“, zašepkal jej vyznanie.

„Ale motýle nemôžeš vlastniť! Akonáhle motýľa zovrieš do päste, uhynie.“, zamyslela sa ona nahlas. Vedela o čom hovorí, dusí sa v dlani Majiteľa.


Keď prišiel Majiteľ domov, bola už noc a Mária sa robila, že tvrdo spí. Trpezlivo čakala, kým sa uloží ku nej a až počula pravidelný zvuk jeho dychu, prezrádzajúci hlboký spánok, potichu vykĺzla z manželského lôžka. V šatníku našla poctivo ukrytú hriešne krásnu belasú nočnú košeľu z hodvábu. Kúpila si ju pre seba, pre svoje tajné snívanie. Na balkóne si zapálila konopnú cigaretu a noc začala meniť farby. Mesto sa rozohralo ako lúka posiata všemožnými kvetmi. Mária, belasý motýľ, sa postavila na zábradlie luxusnej bytovky uprostred tých farieb. Vedela, že je to úplne jedno, ak to nespraví ona, spraví to za ňu Majiteľ. Príliš majetnícky na to, aby dal slobodu svojmu beláskovi. Vdýchla posledný dúšok a usmiala sa. Roztiahla krídla a pustila sa do letu. Posledného letu belasého motýľa......

Bujné letné lásky vám praje Mata Hari...


Fantasy | stály odkaz

Komentáre

  1. jéééj aké pohodové smutno snivé
    čítaníčko.... Mataharinka daj viac, nech je čo čítať :-)
    publikované: 25.08.2011 14:50 | autor: zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Zarenka
    ďakujem, ale toto bolo jediné slušné, čo mi po rozume behalo, ostatné je nepublikovateľné...:DDDDD
    publikované: 25.08.2011 14:52 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  3. zimomriavky...
    ..
    publikované: 25.08.2011 14:53 | autor: Šmoulka (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Šmoulko
    to je dobre!
    publikované: 25.08.2011 14:55 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  5. hmm. sestrička moja
    tiež mám v hlave len to nepublikovateľné.... veľmi pekne si to napísala...tak počkáme, iste niečo ešte vylovíš :-))
    publikované: 25.08.2011 14:58 | autor: zara (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. jedine
    že by sme založili špeciálny blog pre +18....
    publikované: 25.08.2011 15:01 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  7. Ej Mária, Mária..
    Ja si myslím že si žiješ svoj život s motýľmi naďalej, že ťa naučili lietať a nebol to posledný let.. .)
    publikované: 25.08.2011 15:05 | autor: believer (e-mail, web, autorizovaný)
  8. .
    Áno!
    publikované: 25.08.2011 15:07 | autor: Iviak (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. len potichu
    publikované: 25.08.2011 15:09 | autor: Iviak (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. Belinko
    také sny fantasy povoľuje...:-)
    publikované: 25.08.2011 15:12 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  11. Ivo
    aj toto máš povolené...:-)
    publikované: 25.08.2011 15:13 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  12. MH,
    peknne napísaný smutný príbeh, keď najskôr lietame z reality do snov a potom, keď už sny nestačia, na posledný let z balkónov-verím, že nebol, ani nebude
    publikované: 25.08.2011 18:43 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, neautorizovaný)
  13. Vasilka
    lietať sa nebude, to je len všetko fantaszy, ani konope sa nehulí, nič z toho... napokon, kto by v tom teple teraz aj lietal!...:-)))
    publikované: 25.08.2011 20:57 | autor: matahari (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. 100 bodov:
    =Niekedy až do svojho skonu netušíme, kto vlastne sme.=

    = Akonáhle motýľa zovrieš do päste, uhynie..=

    milá mladá madam-veru-hoc stará-stále sa hľadám..a tak sa sama seba viem zaskočiť..veru-ani so sebou niekedy neviem v mieri žiť..
    :-)

    neslobodné zovretia-životu v pohode nesvedčia..
    žiť s dôverou a slobodou..
    za obe myšlienočky máš mojich 100 bodov!!! :-)
    publikované: 25.08.2011 22:08 | autor: radosť (e-mail, web, neautorizovaný)
  15. Radostička
    a ty máš u mňa stovky bodov už len tým, že nazrieš, potešíš!...:-))
    publikované: 25.08.2011 23:43 | autor: matahari (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014